Dávni Inkovia, žijúci kedysi na území Peru, považovali slnečnicu za symbol slnka. Kňažky chrámu Slnka nosili údajne pri obradoch na hlavách koruny pripomínajúce tvarom i farbou slnečnicové kvety. Podobnosť kvetu slnečnice so slnkom je tak nápadná, že sa premieta do jej názvu v mnohých jazykoch sveta.
Jej odborný názov Helianthus annus pochádza z gréckeho slova Helios, čo znamená slnko a anthos zasa kvet. Vystihuje to slnečnicu veľmi presne. Jej žlté kvety sú vždy obrátené k slnku a sledujú jeho cestu oblohou. V antickej mytológii bola slnečnica zasvätená božstvám Apolónovi, Héliovi a Venuši.
Slnečnicový olej sa vyrába z usušených zrelých semien slnečnice. Bežne predávaný olej býva rafinovaný. Ak je lisovaný zastudena, má omnoho lepšiu chuť a vôňu. Olej je slabožltý, slabého charakteristického pachu a jemnej chuti.
Slnečnicový olej obsahuje zo všetkých rastlinných olejov najväčšie množstvo omega-6 mastných kyselín. Obsahuje najviac kyseliny linolovej. Ide o veľmi dôležitú esenciálnu omega-6 mastnú kyselinu. Bez nej nemôže človek existovať. Tiež obsahuje okolo 60% kyseliny olejovej a 20% zdravých omega-9 mastných kyselín. Ale iba 0,5% omega-3 mastných kyselín, respektíve kyseliny linolénovej.
Kvalitný olej ďalej obsahuje lecitín, vitamín E, vitamín B a viac vitamínu D, ako rybí tuk. Ďalej sú to minerály selén, horčík, vápnik, fosfor, kremík a zinok. Olej je súčasťou viacerých priemyselne vyrábaných farmaceutických prípravkov – injekcii, mastí a olejov.
Pre vyšší obsah vitamínu E pôsobí slnečnicový olej ako ochrana pre voľnými radikálmi (viď nižšie). Vitamíny skupiny B pozitívne ovplyvňujú nervový systém a trávenie. Olej má osvedčené účinky pri vonkajšom použití. Zvláčňuje a regeneruje pokožku, zmierňuje ekzém a chráni pred účinkami ultrafialového žiarenia. Pozitívne pôsobí pri akné.
Má antisklerotické účinky a je aj dobrým médiom na prípravu mastí, výťažkov a liečivých olejov. Pôsobí antibakteriálne a preto je ho možné použiť k masáži novorodencov. Pretože ochladzuje, olejové masáže sú skôr vhodné v lete.
V poslednom období však boli na slnečnicový olej zaznamenané alergie. Pri vyššej konzumácii môže slnečnicový olej nevhodne zvyšovať hladinu krvných cukrov po jedle. Pri cukrovke zvyšuje hladinu krvného cukru a inzulínu, čím môže zhoršovať diabetes.
Selén - nepostrádateľný antioxidant
Selén je dôležitý mikroelement (minerál), ktorý je nepostrádateľný pre náš organizmus. Slnečnicové semená ho obsahujú v zaujímavom množstve. (3 polievkové lyžice slnečnicových semien obsahujú 23 mikrogramov selénu).
Selén má pre naše telo významné antioxidačné účinky. Podieľa sa na likvidovaní voľných radikálov a zabraňuje tak poškodeniu buniek. Pomáha chrániť pokožku pred nepriaznivými vplyvmi slnečného žiarenia. Spomaľuje starnutie. Urýchľuje hojenie rozličných zranení a regeneráciu. Zvyšuje výkonnosť a obranyschopnosť organizmu.
Udržuje pružnosť väzivových tkanív. V prípade jeho nedostatku sa objavuje tuhnutie svalstva, vyššie riziko artrózy, nervové poruchy a impotencia. Zároveň bráni organizmus pred toxickými vplyvmi ťažkých kovov (olovo, kadmium, ortuť). Má pozitívny účinok na imunitný systém, cháni ho pred oslabovaním. Má kladný vplyv na ochranu proti rakovine.
Je dôležitý pre tvorbu testosterónu, spermii a dozrievanie vajíčok. Zvyšuje plodnosť u mužov i žien. Muži potrebujú väčšie množstvo selénu ako ženy. Normálna denná dávka sa pohybuje okolo 50 mikrogramov. Je dôležitý pre zdravú pečeň, obličky, srdce, pankreas, prostatu, pokožku, vlasy a nervový systém.
Vyšší obsah selénu okrem slnečnicových semien majú aj paraorechy, morské ryby (hlavne slede), kraby, kukurica, cibuľa, cesnak, huby, brokolica, hnedá ryža, fazuľa a obilné klíčky. Pri vyššej koncentrácii je selén jedovatý.
V poslednej dobe sa veľmi často hovorí o tzv. voľných radikáloch, tak si vysvetlíme, čo to je.
Voľné radikály sú nestále agresívne molekuly alebo skupiny atómov, ktoré vznikajú v našom organizme. Ich pôsobenie v organizme môže byť škodlivé. Ak sa tvoria vo veľkej miere, podieľajú sa na poškodzovaní buniek, jednotlivých orgánov a následne celého organizmu.
S účinkovaním voľných radikálov v organizme sa dávajú do súvislosti aj viaceré ochorenia ako srdcovo-cievne choroby, cukrovka, Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, pečeňové, kožné a onkologické ochorenia. Voľné radikály sa vytvárajú pri pôsobení negatívnych vonkajších vplyvov ako je nadmerné opaľovanie, exhaláty, cigaretový dym, röntgenové žiarenie, nadmerné pôsobenie ozónu alebo chemoterapeutiká.
Nadmerné množstvo voľných radikálov vzniká tiež pri intenzívnej fyzickej alebo športovej činnosti, ale i počas zranenia, pri zápale, pri bakteriálnych a vírusových ochoreniach, pri hnisavých procesoch, pri nadmernom strese a zvýšenej konzumácii alkoholu.
Pri zvýšenej tvorbe voľných radikálov organizmus vyžaduje zvýšenú potrebu antioxidantov, ktorú je potrebné organizmu dodať. Medzi významné antioxidanty okrem selénu patria flavonoidy, koenzým Q10, vitamín C a E, karotenoidy, zinok a mangán.
Zbiera sa hlavne semeno slnečnice (Semen helianthi), ktoré sa používa na výrobu jedlého oleja (Oleum helianthi). Semeno obsahuje okolo 45% oleja, bielkoviny, glyceridy, steroly, fosfolipidy, karotenoidy, organické kyseliny (citrónová, chlorogenová a vínna). Slnečnicový olej je hodnotný práve preto, že obsahuje vysoký podiel nenasýtených mastných kyselín, hlavne kyseliny linolénovej a olejovej.
Listy a kvety slnečnice obsahujú flavonoid quercimeritin, kumarínové glykozidy, triterpénové saponíny, karotenoidy, antokyány, tiesloviny, cholín, betaín, helianthin a minerálne látky.
Slnečnica (Helianthus annuus L.) sa pestuje ako kultúrna rastlina na mnohých miestach vo svete. Prirodzene rastie v Amerike, Európe, strednej a južnej Ázii, Austrálii a južnej Afrike. Niekde sa šíri aj invazívne (stredná Ázia, Izrael a Turecko). U nás skôr poznáme vyšľachtené odrody.
Je to statná jednoročná rastlina, vysoká 1-3 metre. Lodyha je priama, väčšinou nerozvetvená, svetlo zelená, v hornej časti obvykle drsne bielo chlpatá. Listy sú veľké, široko vajcovité, horné sú trochu menšie. Jazykový kvet je zlatožltý. Kvitne od augusta do októbra.
Pestuje sa hlavne ako olejnina. Bola vyšľachtená ako celý rad vysoko úžitkových kultivarov a hybridných odrôd olejnatého typu. Tieto kultúrne rastliny sú často nižšieho vzrastu a dajú sa úspešne pestovať i v chladnejších oblastiach. Vyšľachtené odrody, ktoré rastú u nás, však pripomínajú pôvodný americký druh slnečnice iba veľmi vzdialene.
Pestovanie slnečnice je pravdepodobne staršie, ako pestovanie kukurice. Pôvodnou krajinou tejto slnečnej rastliny je Mexiko a Kolumbia. Niektorí botanici pridávajú aj Peru.
Najstarší nález slnečnice pochádza z obdobia 2300 rokov pred Kristom a to v Hayes, v štáte Tennessee. Prvý opis slnečnice pochádza od Nicolasa Monardese (1493-1588), doktora medicíny a učenca z univerzity v Seville. Ten sa postaral o zaslanie semien do Európy. Čoskoro bola slnečnica známa aj v Európe, volali ju rastlina z Nového sveta. Popisuje ju aj vynikajúci Mathioliho herbár z roku 1562. Uvádza ju pod názvom Chryzantema peruvianum – slnečný indiánsky kvet.
V 17. storočí sa začali slnečnicové semená zapekať aj do chleba. Pražené semená sa zasa používali ako náhrada kávy. V roku 1716 bol v Anglicku zaregistrovaný patent na výrobu oleja zo slnečnicových semien. Koncom 17. storočia sa slnečnica objavuje na obrazoch. Stáva sa symbolom hrdosti a oddanosti kráľovi.
Neskôr stratila svoju významnosť až do okamihu, keď ju Vincent van Gogh objavil, ako motív na svoj obraz. V 18. storočí sa výroba slnečnicového oleja zásluhou Petra Veľkého rozšírila v Rusku. Dnes patrí Rusko a Ukrajina k najväčším výrobcom slnečnicového oleja. V roku 1770 začína pestovanie slnečnice v južnom Rusku a šesťdesiat rokov neskôr na Ukrajine. Slnečnice tu rastú do veľkosti aj 3 metrov.
V dnešnej stresujúcej dobe prírodné antioxidanty veľmi podstatná zložka našej stravy. Čo tak si dať každý deň hrsť slnečnicových semienok?