Mnohé druhy zeleniny, ktoré poznáme zo svojej záhrady sú často viac, ako iba obyčajné potraviny. Často môžu zmierňovať naše neduhy a dokonca nás môžu liečiť. Naše staré mamy to intuitívne vedeli už dávno. Varili špeciálne polievky, ktoré mali dodávať silu. Jednou z nich bola aj zelerová polievka, na podporenie mužskej sily.
Zeler voňavý (Apium graveolens) je silne aromatická dvojročná rastlina. Obsahuje vonné éterické oleje, vďaka ktorým má svoj odborný názov graveolens – čo znamená silne voňajúci. Aj preto je hodnotený ako liečivá rastlina, i keď ho skôr poznáme ako zeleninu. Latinský názov Apium pochádza v keltského slova apon - čiže voda.
Dnes poznáme tri varianty zeleru. Zeler listový na polievku, ďalej buľvový zeler, ktorý sa pestuje hlavne v strednej Európe a stonkový zeler. Jeho chutné stonky sú vynikajúce v surovom strave práve pre zdravú líniu. Talianski záhradníci vypestovali tieto jemno chutiace varianty už v 17. storočí. Dovtedy, hlavne v stredoveku sa zeler pestoval výhradne iba ako liečivá rastlina v záhone.
V stredovekej kláštornej medicína sa zeler používal predovšetkým ako močopudný prostriedok a prostriedok proti ochoreniam obličiek, močového mechúra, sleziny a pečene. Známa liečiteľka Hildegarda z Bingenu predpisovala obklad zo zelerovej a fenyklovej šťavy tiež proti slzeniu. Prostriedky zo zeleru používala aj na vyvolanie menštruácie.
U mužov sa zeler používal už v stredoveku ako prostriedok na podporu potencie. Jedno staré francúzske príslovie hovorí: “Keby žena vedela, čo z mužom dokáže urobiť zeler, išla by pre neho kľudne z Paríža do Ríma.“ Významný bylinkár Nicholas Culpeper používal zeler pri zadržavaní moču, močových kameňoch a na preliečenie pečene a sleziny.
Zelerová vňať sa používa pri močových kameňoch a tiež ako výrazné diuretikum (podporuje zvýšené močenie). Pri ťažších poruchách obličiek, hlavne akútnych stavoch je zeler kontraindikovaný. Najznámejšie je asi pôsobenie zeleru na mužskú plodnosť.
Koreň zeleru a semená sa používajú ako mužské afrodiziakum. Zeler je vhodný aj pre mužov, ktorí trpia „strachom zo zlýhania“. Zelerová šťava alebo zeler konzumovaný ako zelenina má alkalické (zásadotvorné) účinky, bráni hromadeniu kyseliny močovej a pomáha vylučovať toxické látky z organizmu.
Je vhodný pri reumatizme, dne a na detoxikáciu pečene. Kojace matky by mali vedieť, že zeler znižuje tvorbu materského mlieka. Zelerové semienka sa v Indii používajú ako ukľudňujúci prostriedok proti kašľu a na uvoľnenie hlienu.
Prírodná medicína - recepty :
Vňať zeleru sa používa v množstve 2 až 3 polievkové lyžice na 750 ml nálevu. Pijeme ho po dúškoch behom dňa, najlepšie z termosky. Zelerový nálev by sa nemal podávať dlhšie ako 5 týždňov.
Jednu čajovú lyžičku zelerových semien (chemicky neošetrených) zalejeme pohárom prevarenej vody (200-250 ml) a necháme 5-10 minút vylúhovať. Precedíme a pijeme 2 až 3-krát denne. Najvhodnejšie medzi jedlom. Môžeme pridať trochu medu.
Pripravíme si zmes 300 g mrkvovej šťavy, 200 g šťavy z červenej repy a 100 g šťavy zo zeleru. Toto množstvo konzumujeme obdeň počas obdobia 3 týždňov. Výrazných úspechov sa dosiahlo hlavne v spojení s liečebnou hladovkou alebo aspoň prísnym pôstom.
Pokrájame niekoľko čerstvých stvolov zelerovej vňate a varíme v 3 litroch vody pri miernom vare 15 minút. Precedíme a odvarom oplachujeme vlasy a pokožku hlavy. Používame 2-krát týždenne.
Pripravíme si 6 listov kapusty, 6 stoniek zeleru, 1 uhorku, 1 citrón a 2 hrušky. Listy kapusty zbavíme tvrdých stoniek a žíl, opláchneme a natrháme na kúsky. Zelerové stonky, uhorku a hrušku umyjeme a nakrájame na kúsky. Citrón olúpeme a rozkrojíme na štvrtky. Kapustové listy prekladáme ostatnými ingredienciami. Odšťavíme.
Pripravíme si 1 ananás, 5 stoniek zeleru, 3 hrušky a polovicu cibule. Ananás olúpeme a nakrájame na kúsky, stonky, cibuľu a hrušky očistíme a nakrájame. Vkladáme do odšťavovača postupne.
Zeler je dôležitá korenina v anglickej, stredomorskej a balkánskej kuchyni. Vňať a semeno je súčasťou koreninových zmesí na grilovanie.
Zeler obsahuje éterické oleje, ktoré majú diuretický účinok. Ďalej flavonoidy, fumarokumaríny, fytohormóny, glykozid apiin, viacero vitamínov a minerálnych látok.
V listoch zeleru sa nachádza desať rôznych aminokyselín, značné množstvo vitamínu C a vitamíny skupiny B.
Koreň obsahuje veľmi zložitú silicu, skladajúcu sa s 90 komponentov, ďalej cholín, maltózu, rafinózu, škrob a organické kyseliny. Pre plody je charakteristická silica, odlišná od koreňovej, s typickou vôňou.
Divoko rastúci zeler nájdeme na viacerých pobrežiach celej Európy, okrem severnej časti. Ďalej v západnej Ázii, severnej Afrike a tiež na vlhkých a suchých pôdach vo vnútrozemí.
Zeleru sa najlepšie darí vo vlhkých pôdach. Dnes sa pestuje od Škandinávie až po Afriku a Ameriku.
Zeler je rastlina s typickým guľovitým koreňom. Lodyha je priama, praslenito hranatá, odspodu bohato vetvená, asi 50-80 cm vysoká. Listy sú lesklé, krátko stopkaté až prisadnuté.