Zeler – delikatesa na podporu potencie

Zeler voňavý (Apium graveolens) je silne aromatická dvojročná rastlina. Obsahuje vonné éterické oleje, vďaka ktorým má svoj odborný názov graveolens – čo znamená silne voňajúci. Aj preto je hodnotený ako liečivá rastlina, i keď ho skôr poznáme ako zeleninu. Latinský názov Apium pochádza v keltského slova apon - čiže voda.

 

Dnes poznáme tri varianty tejto zeleniny. Zeler listový na polievku, ďalej buľvový zeler, ktorý sa pestuje hlavne v strednej Európe a stonkový zeler. Jeho chutné stonky sú vynikajúce v surovom strave práve pre zdravú líniu. Talianski záhradníci vypestovali tieto jemno chutiace varianty už v 17. storočí. Dovtedy, hlavne v stredoveku sa zeler pestoval výhradne iba ako liečivá rastlina v záhone.

 

Čo píšu staré herbáre

V stredovekej kláštornej medicína sa zeler používal predovšetkým ako močopudný prostriedok a prostriedok proti ochoreniam obličiek, močového mechúra, sleziny a pečene. Známa liečiteľka Hildegarda z Bingenu predpisovala obklad zo zelerovej a feniklovej šťavy tiež proti slzeniu. Prostriedky zo zeleru používala aj na vyvolanie menštruácie.

 

U mužov sa používal už v stredoveku ako prostriedok na podporu potencie. Jedno staré francúzske príslovie hovorí: “Keby žena vedela, čo z mužom dokáže urobiť zeler, išla by pre neho kľudne z Paríža do Ríma.“ Významný bylinkár Nicholas Culpeper ho používal pri zadržiavaní moču, močových kameňoch a na preliečenie pečene a sleziny.

 

Zelerová vňať - prírodná liečba

Zelerová vňať sa používa pri močových kameňoch a tiež ako výrazné diuretikum (podporuje zvýšené močenie). Pri ťažších poruchách obličiek, hlavne akútnych stavoch je zeler kontraindikovaný. Najznámejšie je asi jeho pôsobenie na mužskú plodnosť. Koreň a semená sa používajú ako mužské afrodiziakum. Je vhodný aj pre mužov, ktorí trpia „strachom zo zlýhania“.
 

Zelerová šťava alebo zeler konzumovaný ako zelenina má alkalické (zásadotvorné) účinky, bráni hromadeniu kyseliny močovej a pomáha vylučovať toxické látky z organizmu. Je vhodný pri reumatizme, dne a na detoxikáciu pečene. Kojace matky by mali vedieť, že znižuje tvorbu materského mlieka. Zelerové semienka sa v Indii používajú ako ukľudňujúci prostriedok proti kašľu a na uvoľnenie hlienu.
 

Zeler zdravé vegetarianske recepty:

Recept na čaj zo zeleru:

Vňať zeleru sa používa v množstve 2 až 3 polievkové lyžice na 750 ml nálevu. Pijeme ho po dúškoch behom dňa, najlepšie z termosky. Tento nálev by sa nemal podávať dlhšie ako 5 týždňov.

 

Recept zo zeleru proti reumatizmu:

Jednu čajovú lyžičku zelerových semien (chemicky neošetrených) zalejeme pohárom prevarenej vody (200-250 ml) a necháme 5-10 minút vylúhovať. Precedíme a pijeme 2 až 3-krát denne. Najvhodnejšie medzi jedlom. Môžeme pridať trochu medu.

 

Zelerová šťava zdravý recept proti reumatizmu:

Pripravíme si zmes 300 g mrkvovej šťavy, 200 g šťavy z červenej repy a 100 g zelerovej šťavy. Toto množstvo konzumujeme obdeň počas obdobia 3 týždňov. Výrazných úspechov sa dosiahlo hlavne v spojení s liečebnou hladovkou alebo aspoň prísnym pôstom.

 

Lupiny vo vlasoch - Zelerový recept na ich odstránenie:

Pokrájame niekoľko čerstvých stvolov zelerovej vňate a varíme v 3 litroch vody pri miernom vare 15 minút. Precedíme a odvarom oplachujeme vlasy a pokožku hlavy. Používame 2-krát týždenne.

 

Zelerovo-zeleninová šťava - zdravý recept

Pripravíme si 6 listov kapusty, 6 stoniek zeleru, 1 uhorku, 1 citrón a 2 hrušky. Listy kapusty zbavíme tvrdých stoniek a žíl, opláchneme a natrháme na kúsky. Zelerové stonky, uhorku a hrušku umyjeme a nakrájame na kúsky. Citrón olúpeme a rozkrojíme na štvrtky. Kapustové listy prekladáme ostatnými ingredienciami. Odšťavíme.

 

Zelerovo - ovocná šťava - zdravý recept

Pripravíme si 1 ananás, 5 stoniek zeleru, 3 hrušky a polovicu cibule. Ananás olúpeme a nakrájame na kúsky, stonky, cibuľu a hrušky očistíme a nakrájame. Vkladáme do odšťavovača postupne.

 

Zeler je dôležitá korenina v anglickej, stredomorskej a balkánskej kuchyni. Vňať a semeno je súčasťou koreninových zmesí na grilovanie.

Čo obsahuje zeler

Zeler obsahuje éterické oleje, ktoré majú diuretický účinok. Ďalej flavonoidy, fumarokumaríny, fytohormóny, glykozid apiin, viacero vitamínov a minerálnych látok. V listoch zeleru sa nachádza desať rôznych aminokyselín, značné množstvo vitamínu C a vitamíny skupiny B.

 

Koreň obsahuje veľmi zložitú silicu, skladajúcu sa s 90 komponentov, ďalej cholín, maltózu, rafinózu, škrob a organické kyseliny. Pre plody je charakteristická silica, odlišná od koreňovej, s typickou vôňou.

Kde rastie a ako vyzerá

Divoko rastúci zeler nájdeme na viacerých pobrežiach celej Európy, okrem severnej časti. Ďalej v západnej Ázii, severnej Afrike a tiež na vlhkých a suchých pôdach vo vnútrozemí. Najlepšie sa mu darí vo vlhkých pôdach. Dnes sa pestuje od Škandinávie až po Afriku a Ameriku.

 

Zeler je rastlina s typickým guľovitým koreňom. Lodyha je priama, praslenito hranatá, odspodu bohato vetvená, asi 50-80 cm vysoká. Listy sú lesklé, krátko stopkaté až prisadnuté.